Slova vděčnosti (Gabika, 51 let)

Nikto iný nie je zodpovedný, za to čo, sa mi deje

Začalo to asi v roku 2012. Zlé výsledky z cytológie. V roku 2015 som podstúpila operáciu na gynekológii, vybrali mi maternicu. Potom sa to striedalo raz dobre, potom horšie. Pridružili sa myómy na maternici, silné krvácanie. Chudokrvnosť. Vtedy som o stránkach ešte nevedela. Vtedy som zmenila  stravovanie v tom zmysle, že som začala konzumovať viac tepelne upravenej zeleniny, ale zostali mi biele jogurty, syr, trochu mäsa. Stravovala som sa v duchu delenej stravy. Ale nezvládla som to bez operačného zákroku. Po operácii, keď som bola na PN, našla som stránky Jíme Jinak. Začala som ich študovať. Pochopila som, že nikto iný nie je zodpovedný, za to čo, sa mi deje, že to ja musím pracovať na sebe. Pochopila som, že nielen strava mi nepostačí, že musím zmeniť aj svoj postoj, pohľad na život.

Nemám sa umárať tým, že nie som dokonalá

Zlákal ma kurz Hubneme do plavek. Páčilo sa mi, že recepty sú spracované pre jednu osobu. Niečo som schudla. Ukázalo sa, že zase som nedodržala všetko do bodky. Aj som bola zo seba sklamaná, že zase celá ja. Začnem a nič nedotiahnem.
Potom som skúsila Podzimní detox. Lákala ma predstava, že mi kurz pomôže prežiť toto obdobie, ktoré som v posledných rokoch nemala rada. Hovorila som si, že keď nič iné, aspoň trochu upracem doma. Sú to 4 roky dozadu. Naozaj som trochu upratala, ale iba trochu. Vôbec mi to nešlo tak, ako bolo odporúčané. Podarilo sa mi darčeky  pozháňať bez stresu, ozdobiť domácnosť. Veľa som toho nestíhala podľa stanoveného plánu, hovorila som si, že veď cez sviatky to dorobím. Chyba lávky.
Potom prišla Jarní očista. To som si už hovorila, že teraz sa poučím z predchádzajúceho a všetko dodržím. Usmievam sa teraz, pretože keď si len spomeniem, ako prichádzali pokyny na jednotlivé týždne, čo v strave vynecháme – napr. mäso, to nie je pre mňa problém. Ale čo som spravila. Vedela som už, že v ďalšom týždni budeme vynechávať cukor, pečivo. A tak v týždni, keď sa vynechávalo mäso a mliečne výrobky, tak som dala zákusok, keksík, rožtek. Aké sme my ženy vynaliezavé – teda ja. :-)))

Teraz mi to všetko vyvoláva úsmev na tvári. Asi to tak malo byť, splnilo to efekt. Keď žiadny iný, tak práve ten  úsmev na mojej tvári. Uvedomujem si, že život plynie. Nemám sa umárať tým, že nie som dokonalá. Cítim obrovskú vďačnosť za trpezlivosť na stránkach Jíme Jinak. A tak je to doteraz. Pracujem na sebe. Žiadne veľké zázraky sa nekonajú, ale predsa. Mám lepší životný pocit.

Teším sa z každého maličkého kroku

Podarilo sa mi založiť kvások, pečiem chlieb, podarila sa kvasená zelenina. Tento rok už aj vlastná úroda na záhradke. Som na to veľmi pyšná, lebo v mojich 51 rokoch :-) som prvý krát sadila a je aj úroda. Dáva mi to ohromnú voľnosť, nemusím utekať do obchodu na mrkvu, tekvicu, cibuľu. Nie je toho veľa, ale teraz to stačí. V terajšej situácii je fajn, lebo v obchodoch je rušno. Nepáči sa mi dezinfikovať si ruky, nosiť rúško, tak tam chodím minimálne. Viem, že keď je doma ryža, pšeno jáhly a iné “zrní”, šošovica, fazuľa – už z toho navarím.

Jednoducho a dobre – je mi ľahšie, radostnejšie, teším sa z každého maličkého kroku.

Gabika