Moje dítě nespalo, dokud jsem nezměnila stravu (Saša)

Narodil sa Adamko a stále plakal

Celý príbeh začal klasicky, normálne, priam ideálne. Nasťahovali sme sa do nového domu, zvykli si v práci. Nastal čas na bábo, ktoré tiež prišlo ľahko a hravo! Všetko bolo ako rozprávka, prakticky bezproblemové tehotenstvo. Na pôrod nespomínam veľmi dobre. Na pôrodnej sále to bol boj, ale nie pôrodný, ale boj s personálom. Ja som chcela niečo iné, oni tvrdili to svoje. Nakoniec sa Adamko narodil, bol oživovaný, našťastie bez akýchkoľvek viditeľných fyzických následkov. Hovorila som si, aké šťastie má naše dieťa, akých má uvedomelých a “zdravých” rodičov. Žiadne zistené alergie, vážne choroby, žiadne genetické predispozície sa nevyskytli ani v jednej z rodín.

Adamko od narodenia prakticky stále plakával. Po 3 mesiacoch, ako sa hovorí, sa stav nie zlepšoval ale zhoršoval. Poctivo som ho kojila každú hodinu i častejšie. V noci sa Adamko budil každú hodinu, cez deň po kojení do polhodiny plakal a bol nespokojný. Dni sme trávili na fitlopte a prechádzakmi v treskúcej zime 3 h doobeda, 3 h poobede. Kedže nebol na nič iné čas, jedla som samé rýchlovky, kde prevládali hotové výrobky a pečivo. A samozrejme veľa mliečnych výrobkov a tvarohu. Však veď potrebujem mlieko na vápnik, aby som mala kvalitné materské mlieko!!!

Aký veľký omyl to bol!!! Ako ročný sa budil v noci 8 krát. Počas spánku mlaskal, prehadzoval sa, kýval hlavou zo strany na stranu. Adamko bol nepokojný, akoby stále hladný, hoci jedák to bol od narodenia ukážkový. Moja psychika bola na dne, lebo veci sa nezlepšovali, skôr zhoršovali. Ako ročný začal hnačkovať. Prakticky po každom jedle. Adamko trpel na kyslé nestrávené stolice i 5-6 krát denne. Ja som nemala žiadne informácie, prečo je to tak, však my sme zdraví. Choroby, stav svojho organizmu som nikdy nemusela riešiť. Nič klasické nepomáhalo.

Jedol klasicky a i tak začal trpieť anémiou i nedostatkom vitamínu B12

Začal trpieť anémiou i nedostatkom vitamínu B12 hoci jedol klasicky, t.z. mäso, vajíčko, jogurt. Testy v nemocnici, odbery krvi nepotvrdili nikdy nič konkrétne. Absolvovali sme sono pažeráka. Tam sa potvrdil malý reflux. Tiež sme boli vyšetrovaní na môj podnet na spánkovu epilepsiu. Nález znel “veku primeraný”. A tak som začala vylučovať. U seba i u Adamka. Najskôr mliečnu bielkovinu. Po 3 týždňoch bez mlieka a mliečnych výrobkov sa neudialo nič. Zúfalstvo, únava, bezradnosť, strach sa zväčšovali.. Nasledovalo vylúčenie pšenice z môjho jedálnička, nakoniec sme vylúčili lepok celkom. Samozrejme prvé na čo som siahla boli bezlepkové chlebíky, lebo ako sa vlastne dá žiť bez chleba, myslela som si. Hnačky stale pretrvávali, ale.. Po 2 týždňoch na bezlepkovej diéte začal Adam perfektne v noci spávať. Bol kľudnejší a konečne som sa trošku vyspala i ja po roku a pol.

Samozrejme v tomto období som prechádzala obrovskou panikou, strachom, bezmocnosťou čo vlastne bude moje dieťa jesť. A bez pomoci. Nemôže dve základné suroviny akými sú lepok a mlieko. Ja, čo som vyrástla na bielom chlebe so šunkou, párkoch, vajíčkach, mäse, zemiakoch a mliečnych zapražených strukovinových polievkach. Stále som si hovorila: “Som zdravá, telo si s tým poradí”. Reálne som sa vôbec nezaoberala stravou, nerada som varila, jedlo som odbila a radšej som sa venovala iným svojim koníčkom. Musím povedať, že som človek aktívny, športovo založený s veľkou dávkou citového a intuitívneho prežívania. Ale potraviny, varenie nebolo nikdy moje hobby. Veci u Adamka sa zhoršili natoľko, že pri každom jedle mal výsyp okolo úst, ktorý niekedy zmizol hneď, inokedy pretrval dlhšie. Bála som sa mu dať najesť, bála som sa každého jedla, čo som mu pripravila. Muselo to byť i pre neho veľmi ťažké, lebo ako malé zdravé citlivé dieťa, všetky tieto moje emócie samozrejme vnímal. Jeho stav sa nemohol zlepšovať, kedže ja som žila stále v strachu a obavách, čo som samozrejme preniesla enegeticky i do pripravovaného jedla. Tŕpla som, keď sme niekam šli, či bude vrieskať, tŕpla som, čo mu dám jesť, čo mu zbalím, tŕpla som, kedy opäť zakvíli, že niečo chce. Pri každom jedle som striehla ako jeho organizmus zareaguje. Závidela som maminkám, ktoré idú na prechádzku, cestou niečo kúpia v obchode a dieťatko sa spokojne v kočíku napapká. Rodina mi veľmi nepomáhala, kedže bývame ďaleko od nich, všetko toto dianie sledovali len sprostredkovane. Často som zažívala pocity nepochopenia, pochybností, že Adamka príliš obmedzujem a nedám mu sa poriadne najesť. Nikto mi neporadil, čo mám variť, ako kombinovať, nikto mi nič nepripravil pre neho a pre mňa.

Všetko mi objasnila až knižka Radosť zo zdravých detí.

V začiatkoch týchto našich veľkých zmien som mala veľmi obmedzený jedálniček. Nevedela som, čo je pohanka a pšeno, nepoznala som polentu. Maximálne mi boli známe ovsené vločky a šošovica. Spoznala som sa s jednou maminkou na internete. S ňou sme takmer denne konzultovali, lebo zhodou okolností mali naše deti veľmi podobné problémy. Ona mi odporučila knižku od Vladimíry Strnadelovej a Jana Zerzána – Radosť zo zdravých detí. A tá mi všetko objasnila. Základy som mala pochopené. Po prečitaní tejto úžasnej knihy som veci pochopila. Vďaka jedinej správnej knihe (správnej pre mňa) som pochopila, čo sa deje so synom a so mnou. Naďalej som stále hladala a pátrala, hladala pomoc. Mimo lekárov, mimo nemocníc. Spoznala som i Juditku, v súčasnoti už kamarátku, ktorá sa venuje najmä reflexnej terapii ale má i mnoho iných darov. Ona mi neustále vštepovala jednu myšlienku “dieťa reflektuje rodičov, malinké bábo hlavne matku”. Na jednej strane som pocítila úľavu, na druhej strane opäť tlak a strach. Takže stačí, keď ja zmením veci u seba a u Adama sa stav zmení automaticky?! Nestačí, že jemu budem variť zdravo a ja jesť čo príde. Takto by to nefungovalo. Dlho mi trvalo kým som toto pochopila aj v praxi. Pochopila som konečne, že pre nás všetkých, našu celú rodinu bol Adam a jeho problémy smer, ktorý nás mal čosi naučiť. Skúsila som i duchovné očisty, nazrela som do svojho vnútra, veľa plakala. Bola som už neskutočne zablokovaná, smutná, sklúčena, depresívna, frustrovaná, plná strachu. Prešla som i fyzickou očistou, schudla som 15 kg. Proste najnáročnejšie, zároveň vedomostne najbohatšie a najintenzívnejsie obdobie môjho života. Spomienka na situácie, že nevedieť, čo dám jesť svojmu dietaťu v tejto dobe nadbytku všetkého mi stále vtláča slzy do očí.

Prešli sme na prirodzené varenie

Takže sme prešli na prirodzené varenie a pečenie bez lepku, bez mlieka, bez vajíčok, bez rafinovaného cukru, bez chleba, bez zemiakov. Hotové bezlepkové potraviny nie sú odporúčané, kvôli vysokému obsahu škrobu, sóje a iných prídavných látok. Kvalitné mäso si dáme tak 2 krát do týždňa, resp. rybu. Ešte je veľa vecí, ktoré potrebujeme vyladiť, naučiť sa. Papáme bezlepkové obilniny, všetky strukoviny, všetku zeleninu, orechy, semená, riasy..

Adamko je po roku a pol zdravý, hoci menší a chudší ako jeho rovesníci. Nebýva prakticky vôbec chorý. Lekari má stále strašili, že mám odložiť nástup do kolektívu, lebo bude mať ťažké priebehy chorôb a bude stále chorý (už skoro 11 mesiacov chodí doobeda do škôlky). Dokonca som sa stretla s názorom, že nie je správne vylučovať potraviny, keď nie je zistená alergia, lebo v budúcnosti sa to nebude dať nikdy dokázať. Postupovať týmto spôsobom, skutočne by sme hádam i v nemocnici skončili. Našťastie sme všetko podchytili včas! Adam je bystré, vnímavé dieťa. Ako 2 ročný plynule rozprával. B12 sa mu konečne dostala do normy. Stolice tiež. Stále jeme bezlepkovo, ale verím, že i táto citlivosť sa časom stratí a budeme môcť zaradiť občasne i obilniny s obsahom lepku. Predsa to bude pre bežný život v škole a v práci jednoduchšie.

Najbližší nás za tieto zmeny jedálnička neustále kritizujú

Hrozné na tom celom je, ako vás okolie a tí najbližší za tieto zmeny jedálnička neustále kritizujú, odcudzujú. Považujú vás za hazardéra. Lebo, predsa čo funguje 150 rokov nemôže byť zlé. Doteraz s tým neustále bojujem. Sú lepšie a horšie situácie. Je ťažké, keď vám rodina nepomôže, neporadí, neuvarí. Len dookola počúvate “daj mu už ten chlebík, veď musí byť hladný.” Počúvate, ako ho všetci ľutujú, počúvate, že mu nedoprajem čokoládové vajíčko s hračkou. Počúvate, že mu týmto experimentovaním ublížite. O očkovaniach a radách klasických lekárov sa ani nebudem zmieňovať.

Veľká vďaka všetkým alternatívnym kuchárom, poradcom, knižkám.. Bez vás by som to nedokázala. Ďakujem dievčatá z JJ, ďakujem p. PP na Slovensku, ďakujem všetkým ľuďom, s ktorými som sa stretla na našej ceste za zdravím!!!

Saša